Poslanec M. Kollár vstupuje do strany Spolu. Odídencov je už 22

Aj pre to, že v našom systéme nie je zavedený imperatívny mandát môžu poslanci v priebehu  volebného obdobia voľne migrovať zo strany do strany. Aktuálne poslanec Národnej rady (NR) SR a primátor Hlohovca Miroslav Kollár vstupuje do mimoparlamentnej strany Spolu. Oznámil to na utorkovej tlačovej konferencii. Kollár sa dostal do parlamentu ako člen strany Za ľudí, ktorej bol aj podpredsedom. Z koalície i zo strany odišiel vo februári po kritike vlády a vtedajšieho premiéra Igora Matoviča (OĽANO) za zvládanie pandémie.

Kollár pripomenul dôvody svojho odchodu z koalície. “Každý deň som ako primátor okresného mesta videl reálne dosahy tohto chaotického vládnutia,” poznamenal a kritizoval neefektívne riadenie boja s pandémiou. Situácia sa podľa neho ani po rekonštrukcii vlády veľmi nezmenila. Skonštatoval, že k strane Spolu sa pridal aj preto, že “bez veľkých rečí” prinášala riešenia v teréne.

Uprednostnil Spolu pred PS

Na otázku, prečo sa nerozhodol ísť do mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS) odpovedal Kollár tým, že rokovania viedol aj s predsedníčkou PS Irenou Bihariovou. Rozhodol sa ale pre Spolu. “Vzhľadom na to, čo sa deje na politickej scéne, je voličský potenciál širší ako dnes stavia svoju politiku PS,” povedal. Myslí si, že ľudia v súčasnosti čakajú politiku konkrétnych riešení, a tie chce so stranou Spolu ponúkať. Zároveň chcú osloviť aj osoby, ktoré by do PS nešli a vytvoriť pre stranu širší okruh voličov. Stavať chcú na odbornosti a slušnosti. Aj to podľa Kollára môže byť základom dobrej spolupráce s PS v budúcnosti.

Spoluprácu s PS v budúcnosti nevylúčil ani predseda Spolu Juraj Hipš. “PS je stále náš najbližší politický partner. Mali sme spolu aj koalíciu, strana Spolu a PS sú ale dva rozdielne politické subjekty,” skonštatoval s tým, že rokovania o spolupráci neukončili.

Kollár v auguste minulého roka kandidoval za šéfa Za ľudí. Predsedníčka Veronika Remišová jeho odchod vo februári okomentovala tým, že k tomuto kroku smeroval, odkedy prehral v boji o predsedu strany. Tvrdila tiež, že sklamal svojich voličov.

Okrem Kollára odišiel z koalície a strany Za ľudí aj poslanec Tomáš Valášek. Ten nedávno oznámil svoj vstup do mimoparlamentného Progresívneho Slovenska.

FAKTY a redakčná analýza

Už dlhé roky je verejnosť sleduje presuny poslancov zo strany do strany, ktorým voliči nedali dôveru alebo do nových subjektov, rovnako bez voličskej legitimity.

Takto sa odchádzajú voliči a v parlamente pôsobia nevolené subjekty, čím vďaka fluktuácii či straníckej korupcii niektoré získavajú neprimeranú výhodu oproti ostatným, riadne etablovaných subjektom. V minulom volebnom období takto odchodmi a presunmi poslancov začala pôsobiť aj strana SPOLU. Predtým aj v mene neparlamentného KDH začala vystupovať nezaradený poslanec A.Hlina.

Na konci minulého volebného obdobia (2016-2020)  pôsobilo v NR SR pôsobilo až 34 odídencov so štatútom nezaradeného poslanca. To znamená, že viac ako pätina poslancov zmenila počas výkonu ich mandátu politický subjekt. Pätina poslancov pritom stačí na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu alebo na podanie podnetu na Ústavný súd!

V NR SR je po roku už päť subjektov, ktoré neprešli voľbami!

Aktuálne prestupy ohlásili už dvaja poslanci vládnej koalície. Najnovšie ohlásil vstup do mimoparlamentnej strany SPOLU poslanec Miroslav Kollár, ktorý pôvodne kandidoval na kandidátke strany Za ľudí. Pred ním ďalší poslanec Tomáš Valášek sa rovnako rozhodol vymeniť v štvrtine volebného obdobia stranícke tričko. Tiež pre stranu, ktorá neprešla voľbami – Progresívne Slovensko.

Z opozície opustilo pôvodnú stranu, aj poslanecký klub Smer-SD jedenásť odídencov, ktorí založili novú stranu Hlas-SD. Tá dokonca momentálne vedie prieskumy preferencií.

Od Kotlebu z  ĽSNS odišli štyria poslanci, ktorí založili hnutie Republika a traja, ktorí spolu s J.Podmanickým zo Smeru-SD reprezentujú už subjekt ŽIVOT – Národná strana.

Dohromady je to už 22 nezaradených poslancov (15%), ktorí zmenili politický subjekt, za ktorý kandidovali. Počtom poslaneckých mandátov by išlo o silu, ktorá by vo výsledkoch volieb 2020 skončila na 3.mieste za OĽaNO a Smer-SD!  V NR SR tak pôsobí okrem zvolených strán a hnutí aj pätica nových, neparlamentných subjektov, dva staršie, ktoré voľbami neprešli a tri de fakto nové, s čím voliči nerátali, aj keď na kandidátke ĽSNS boli aj predstavitelia iných konzervatívnych subjektov.

Riešenie: imperatívny mandát

Tieto kontroverzné, voči voličovi aj subjektu neetické presuny, prestupy, prezliekanie kabátov a legitimizovanie politických hnutí a strán, ktoré neprešli voľbami cez fluktuáciu poslancov prispievajú k negatívnemu obrazu politiky, ktorý má väčšina národa na súčasnú politickú scénu. Je tiež obrazom politickej (ne)kultúry, ktorá tu panuje od 90.rokov.

Jediným systémovým a  najjednoduchším riešením je novela Ústavy SR a zmena voľného mandátu na imperatívny. To by v praxi znamenalo, že nespokojný poslanec po opustení poslaneckého klubu, za ktorý bol zvolený do parlamentu, by stratil mandát a nastúpil by za neho jeho náhradník.

-RED2-